Na tomto optickom exponáte návštevník pozoruje ľudské vnímanie farieb.

Teória farieb má dlhú a bohatú históriu. Už starovekí filozofi ako Aristoteles či Plínius sa zaoberali skúmaním podstaty farieb. Avšak systematický vedecký výskum farieb sa začal až v novoveku. Isaac Newton bol v 17. storočí prvým moderným vedcom, ktorý sa venoval teórii farieb. V roku 1666 Newton počas svojich optických experimentov nechal biele slnečné svetlo prejsť prizmou. Všimol si, že to, čo vychádza z prizmy, to pôvodne biele svetlo, je rozdelené do svetiel s rozličnou farbou – farby dúhy. Newton na základe tohto experimentu usúdil, že biele svetlo sa rozkladá na jednotlivé zložky preto, lebo každá farba sa v prizme láme inak. Preto napríklad spozoroval aj to, že červené svetlo je vždy odklonené menej ako fialové. Ak teda biele svetlo prechádza z jedného priehľadného média (napríklad vzduch) do druhého (napríklad sklo), jeho zložky sa odrážajú prvýkrát pri vstupe do iného média, druhýkrát pri výstupe z neho, a tak sa vytvoria svetelné lúče s farbami od červenej po fialovú, ako v dúhe. Výsledkom bolo poznanie, že biele svetlo sa skladá zo spektra farieb.

V súčasnosti je teória farieb rýchlo sa rozvíjajúcou interdisciplinárnou vedou, ktorá kombinuje poznatky z optiky, fyziky, chémie, fyziológie aj psychológie. Stále prináša nové objavy o tom, ako ľudia vnímajú a používajú farby. V ľudskom oku existujú tri typy fotoreceptorov (čapíkov) schopných prijímať svetlo v modrej, zelenej a červenej oblasti a tak rozlišovať rôzne farby. Môžeme predpokladať, že viditeľné svetlo sa dá rozložiť práve na tieto farebné zložky. Ľudský mozog je teda schopný vnímať hocijakú farbu, ktorá sa dá zložiť z týchto troch primárnych farieb:

červenej, zelenej a modrej.

Prečo má predmet osvetlený bielym svetlom určitú farbu?

Farba predmetov okolo nás závisí od svetla, ktoré rozptyľujú. Počas rozptylu svetla na predmet dopadá svetlo a malá jeho časť sa odráža do všetkých smerov. Časť bieleho svetla je absorbovaná, iná sa vracia a dáva predmetu farbu:

Červený predmet absorbuje všetky farby okrem červenej.

Zelený predmet absorbuje všetky farby okrem zelenej.

Predmety majú teda farbu podľa toho, akú časť bieleho svetla neabsorbujú. Na podobnom princípe funguje aj naše vnímanie reality. Každý človek sa pozerá na veci inak a vníma ich s rôznymi “prifarbenými” očakávaniami alebo dokonca predsudkami. Výsledkom je, že jednu vec môže vidieť každý človek úplne inak. Takto môžu vznikať  medzi ľuďmi názorové rozdiely a dokonca konflikty. Exponát má za cieľ vzbudiť ďalšie otázky súvisiace s videním a vnímaním reality aj v prenesenom význame. Odkazuje k rešpektu voči odlišnosti a názorom iných ľudí.

Svet nie je čierno-biely