Exponát Nekonečná studňa predstavuje zaujímavú optickú ilúziu. Po nazretí cez sklo „studne“ nadobúdame dojem, že sa pozeráme do nekonečne hlbokého priestoru. V skutočnosti však exponát tvorí iba sústava dvoch zrkadiel umiestnených v kovovej konštrukcii. Použité zrkadlá sa od seba líšia svojimi fyzikálnymi vlastnosťami.

Horné zrkadlo je vyrobené v polopriepustného skla. Polopriepustné zrkadlo sa od bežného zrkadla líši hrúbkou vrstvy kovu, ktorá je naň nanesená. Pri klasickom nepriepustnom zrkadle, je sklenená tabuľa pokrytá tenkou vrstvou kovu, vrstvou čiernej farby a materiálom zabraňujúcom korózii. Použitím pokovovania a čiernej farby zabezpečíme dostatočné pohltenie fotónov, čím zamedzíme možnosti pozorovania objektov za sklom. Pri polopriepustnom zrkadle sa však používa vrstva kovu hrubá iba niekoľko atómov. To spôsobí, že sa cez ňu dostane približne 10% dopadajúceho svetla. Ak by na oboch stranách skla bolo v miestnosti rovnaké osvetlenie, videli by sme objekty na oboch stranách. V prípade, že jedna strana bude v tme (ako naša hala), zatiaľ čo druhá bude osvetlená (napr. pásom LED svetiel vo vnútri nekonečnej studne), pozorovateľ z tmavej strany dokonale uvidí objekty na strane druhej.

V našej Nekonečnej studni sa pod polopriepustným zrkadlom a LED osvetlením nachádza aj druhé zrkadlo, tentokrát s 90%-nou odrazivosťou. Optickú ilúziu vďaka tomu vytvára mnohonásobné opakovanie sa odrazov v zrkadlách.