Exponát Čierna diera simuluje podmienky pádu telesa do čiernej diery. Jedná sa o vesmírne teleso, ktoré vzniká po zániku masívnej hviezdy. Vonkajšie vrstvy hviezdy kolapsujú do seba, čo podnieti vznik malého telesa s extrémne vysokou hustotou – čiernej diery. Vysoká hustota telesa súvisí aj s jej gravitačnou silou. Tá je totiž tak silná, že zabraňuje z povrchu čiernej diery uniknúť akejkoľvek častici, telesu alebo žiareniu, vrátane svetla. To znamená, že každé teleso, ktoré sa dostane do gravitačného poľa, bude špirálovito padať až do stredu čiernej diery. Pokiaľ sa k sebe priblížia dve čierne diery natoľko, že sa vzájomne uväznia vo svojich gravitačných poliach, vedie to k tzv. „tancu smrti“. Obe čierne diery sa k sebe začnú čoraz viac približovať, zatiaľ čo ich rotácia sa zvyšuje. Nakoniec dôjde k ich spojeniu a vzniku väčšej čiernej diery.

Vystavený exponát umožňuje pozorovať správanie objektu, ktorý sa dostal do gravitačného poľa čiernej diery. Špirálovitá trajektória rotujúceho objektu do stredu lievika je spôsobená vzájomným pôsobením viacerých fyzikálnych síl, vrátane gravitačnej a odstredivej. Práve odstredivá sila je zodpovedná za rotáciu telesa. Okrem toho môžeme pozorovať postupné zrýchľovanie pohybu telesa. Zrýchlenie rotácie a rýchlosti pohybu je podmienené zmenšovaním polomeru dráhy telesa.