Teslov svet predstavuje špeciálnu časť expozície, v ktorej sú umiestnené tri neinteraktívne exponáty: Jakobov rebrík, Iónový lifter a Teslova cievka. Princípom Jakobovho rebríka je vznik vysokonapäťového oblúka plazmy medzi dvomi kovovými elektródami v tvare písmena V. Pokiaľ napätie medzi elektródami presiahne začiatočnú prahovú hodnotu, v mieste, kde sú k sebe najbližšie, vznikne iskra a následne oblúk plazmy. Vzniknutá plazma okamžite ohrieva a ionizuje okolitý vzduch. Ionizácia vzduchu (proces, kedy odtrhnutím záporných elektrónov z neutrálnej molekuly vznikajú pozitívne nabité molekuly resp. ióny) udržiava existenciu oblúka. Ohrievanie vzduchu zas spôsobuje, že sa oblúk posúva smerom nahor, až na miesto, kde elektródy končia. Nakoľko je teplota plazmového oblúka dostatočne vysoká na to, aby roztavila kovy, využíva sa tento princíp v praxi napr. pri zváraní.

Základný princíp fungovania iónového liftera spočíva v prítomnosti asymetrického kondenzátora, ktorý je nabíjaný vysokým napätím (30 000 – 40 000 V). Asymetrický kondenzátor je tvorený dvomi elektródami s rozdielnymi veľkosťami a polaritami. Len čo napätie v kondenzátore presiahne prahovú hodnotu, nastane ionizácia molekúl vzduchu nachádzajúcich sa v okolí. Pozitívne nabité ióny, vzniknuté ionizáciou, sú priťahované k negatívnej elektróde kondenzátora. Generuje sa tým iónový vietor, ktorý spôsobí silný vztlak. Následkom vztlaku časť exponátu začne levitovať.

Teslova cievka je jeden z mnohých vynálezov fyzika Nikola Tesla. Jedná sa o rezonančný vzduchový transformátor zložený z primárnej a sekundárnej cievky. Slúži na výrobu veľmi vysokých elektrických napätí s vysokými frekvenciami. Tesla takéto cievky pôvodne zamýšľal využívať na diaľkový bezdrôtový prenos elektrickej energie. Na tento účel však vynález nebol nikdy používaný. Princíp rezonančnej cievky, ktorú Tesla vynašiel, sa však dodnes používa v rozhlasových a televíznych prijímacích zariadeniach.