V zostave exponátu Kovové hroty sú kľúčovým prvkom štyri hmotnostne vyrovnané kovové telieska kužeľového tvaru. Vrcholový uhol každého kužeľa je postupne väčší, čo pri interakcii s telieskami pociťujeme ako zmenšujúci sa sklon a čoraz menšiu úchopovú plochu. Ak chceme zodvihnúť kovové teliesko, potrebujeme prekonať hodnotu gravitačnej sily, ktorou naň smerom nadol pôsobí Zem. Pri interakcii s telieskom pôsobíme silou vyjadrujúcou smer nášho vplyvu (v tomto prípade šikmo nahor) a mieru interakcie. U nás má charakter trecej sily, ktorá sa ďalej rozkladá na dve zložky. Vodorovná má tlakový charakter a pociťujeme ju hmatom. Pokiaľ by bolo teliesko z menej pevného materiálu, mohla by sa prejaviť jeho deformáciou. Zvislá má ťahový, respektíve zdvíhací charakter a práve to je dôležité pri vytiahnutí telieska z otvoru. Vrcholový uhol hrotu určuje veľkosť jednotlivých zložiek. Platí, že čím je menší, tým viac našej interakcie využijeme na zdvih.

Interakciu trecou silou využívame každodenne pri dvíhaní alebo premiestňovaní rôznych objektov. Ak je drsnosť povrchu objektu alebo našej pokožky dostatočná, dokážeme pôsobiť pomerne veľkou efektívnou silou. Preto si pri manipulácii často pomáhame pracovnými rukavicami, ktoré splnia požiadavky na kvalitu povrchu. Ak sa teleso kĺže, trecia sila je malá a jej zložka využiteľná na pohyb nebude postačujúca. Budeme musieť viac pritlačiť prsty či dlane k povrchu.