Archimedova skrutka predstavuje jeden z najstarších strojov používaných na zavlažovanie a odvodňovanie. Ako prvý ju popísal známy staroveký učenec Archimedes približne 200 rokov pred naším letopočtom. Skrutku videl počas pobytu v Egypte, kde ju chudobní roľníci používali na zavlažovanie polí a pri premiestňovaní vody z nižšie položeného miesta na vyššie. Skrutka pozostáva zo šikmo uloženého špirálového mechanizmu v koryte, prípadne môže ísť o trubicu omotanú okolo šikmo uloženého hriadeľa. Pri otáčaní špirály alebo hriadeľa sa kvapalina prepravuje nádržkami tvorenými závitmi skrutky. V nádržke ju pritom drží gravitácia. Voda sa tak posúva pozdĺž závitu skrutky, pričom samotná skrutka nepostupuje vpred.

Okrem vyžitia na čerpanie vody sa Archimedova skrutka používa napr. ako dopravník (presun sypkých materiálov), na prepravu rýb, čistenie odpadových vôd (čím sa zabráni upchatiu niektorej časti potrubia objemnejším materiálom), odstraňovanie snehu (snehová fréza), ako vrták, či na výrobu elektrickej energie (kedy hmotnosť vody, ktorá klesá cez skrutku, otáča skrutku generátora, čím sa premieňa mechanická energia na elektrickú). Očividným využitím tohto princípu je aj nám známa skrutka – upevňovací klinec so závitom, ktorá sa začala vyrábať až v 16. storočí.