Hlavná téma júnového čísla Quarku je venovaná ochrane zdrojov podzemnej pitnej vody, ktorých máme na Slovensku dostatok. Osud podzemnej vody sa sleduje od miesta infiltrácie cez cesty jej obehu po výver. Na tento účel sa postupne vyvinuli vhodné nástroje – vedomostné i technické. Jedným z nich je izotopová geológia.
Slovensko patrí medzi šťastné krajiny s hojnými zásobami pitnej vody. Podstatná časť obyvateľstva je zásobovaná kvalitnou podzemnou vodou. Pestré príbehy, ktoré píše voda počas svojho obehu pod zemou – preto podzemná voda –, ostávajú pred očami človeka ukryté. Voda vstupuje do podzemia obvykle skrytým spôsobom, jej hlavný zdroj predstavujú také obyčajné veci ako sneh a dážď či prestupy vody z riek do okolitého prostredia. Zjavný vstup vody do podzemia (ponor) je dosť zriedkavý. Jej výstup na povrch býva často zjavný (pramene), ba až spektakulárny (gejzíry). Vo vhodnom horninovom prostredí občas podzemná voda zanecháva obdivuhodné stopy – jaskyne.
Výber článkov v júnovom čísle časopisu Quark
To nevymyslíš, to je UI
Umelá inteligencia už zasahuje aj do oblastí, ktoré boli doteraz doménou ľudí. Môže napríklad písať scenáre, riadiť autá či vyberať terče pre drony podľa obrazových údajov.
Prvá snímka čiernej diery
Prvý priamy vizuálny dôkaz čiernej diery vedci dosiahli vďaka pokroku v technológii, prepojeniu najlepších rádioteleskopov sveta a s použitím inovatívnych algoritmov.
Exotika v Európe
Mnohé z motýľov žijúce na našom kontinente svojím výzorom a veľkosťou nezaostávajú za motýľmi žijúcimi na vzdialených svetadieloch. Patrí k nim aj ostrohák južný.
Ďalší posol z Marsu?
Opätovná analýza vnútra marťanského meteoritu ALH 77005, ktorý sa našiel v Antarktíde v roku 1977, odhalila sugestívne biopodpisy, látky s možným biologickým pôvodom.
Slovenský oblak v Dubaji
Na výstave EXPO 2020 v Dubaji sa Slovensko bude prezentovať národnou expozíciou v samostatnom pavilóne. Pavilón je navrhnutý ako kovová modulárna konštrukcia.
Veľký rachot
Pri svojom zrode bol vesmír veľmi hustý, veľmi malý a do svojej súčasnej podoby prešiel dlhým a komplikovaným procesom. Ako na to vedci prišli?
Na ceste za chemickými prvkami
Mendelejevova periodická sústava oslavuje 150 rokov a obsahuje 118 chemických prvkov. Ich objavovanie sa začalo už v kamennej dobe a pokračuje doteraz.
Viac z obsahu aktuálneho vydania nájdete na portáli VEDANADOSAH.sk. O ďalších zaujímavých témach sa dočítate v časopise Quark (číslo 6/2019), ktorý si môžete zakúpiť v novinových stánkoch, ale aj u nás v budovách CVTI SR a ZCV Aurelium. Rovnako si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.