Kristína je lektorka v centre vedy. Hovorí o svojich skúsenostiach v Aureliu a o tom, že veda vôbec nie je nudná.
Kristína je lektorka v centre vedy. Veľa ľudí nevie, čo majú od centra vedy čakať a väčšinou sú príjemne prekvapení. Hovorí aj o tom, že veda vôbec nie je nudná.
Čo ťa priviedlo k práci lektorky v centre vedy?
Dobré načasovanie životných okolností, moje pedagogické srdce, nadšenie pre vzdelávanie a vedu a moja zvedavosť. 😊
Vedela by si povedať, čo ťa na tejto práci baví?
To, že môžem ľudí niečo naučiť bez toho, aby som ich do učenia nútila, robila im prednášky a známkovala ich. Človek je prirodzene zvedavý a vďaka tomu sa toho dokáže dozvedieť a naučiť veľmi veľa. Nejde o nič svetoborné, takto to v živote funguje.
To je pravda, veď aj motto Aurelia vraví, že: „Dôležité je neprestať sa pýtať.“
Presne tak, v Aureliu sa od ľudí zvedavosť očakáva a je vítaná. Tu prichádza rad na nás lektorov a lektorky, aby sme im v ich bádaní a poznávaní sveta pomohli.
Takže v Aureliu sa ľuďom zvedavosť opláca.
Pokiaľ máme na mysli záujem o pochopenie fungovania sveta a všetkého okolo nás, vrátane nás samých, tak určite áno. Možno to bude znieť ako klišé, ale veda je život a nie je vôbec nudná.
Nuda sa veru do Zážitkového centra vedy nehodí.
Som si istá, že každý jeden návštevník si u nás príde na svoje a po návšteve odíde minimálne s jedným novým poznatkom, ktorý mal možnosť zažiť. Je to celkom sci-fi, keď nudná a nezrozumiteľná poučka pred tebou zrazu ožije. To si zapamätáš.
Kto chodí do Aurelia?
Bolo by veľmi ťažké vybrať iba jeden typ návštevníka. Chodí k nám naozaj široké spektrum ľudí, od rodín s deťmi, až po vysokoškolských profesorov a turistov zo zahraničia. Najväčšiu skupinu tvoria študenti a žiaci, ktorí k nám prichádzajú so svojimi vyučujúcimi v rámci exkurzií, čo ma ako pedagogičku a učiteľku veľmi teší. Všetci títo ľudia však majú niečo spoločné. Myslím si, že prahnú po poznaní, aj keď si to niektorí možno neuvedomujú alebo si túto skutočnosť priznať nechcú.
Aké vlastnosti by mal mať lektor alebo lektorka centra vedy?
Lektora by jeho práca mala v prvom rade baviť. To znamená, že by ho nemali obťažovať činnosti, ktoré si táto pozícia vyžaduje. Mal by byť komunikatívny a dostatočne empatický, pretože táto vlastnosť sa mu pri práci s ľuďmi určite zíde. Nemusí byť vyštudovaný učiteľ a nemusí byť ani študentom učiteľstva, postačí, ak je ľudský a ústretový. Zapálenie pre vzdelávanie, vedu a techniku môže byť pre neho len bonus a pridá mu na autorite. Lektor by mal mať tiež pozitívny vzťah k deťom, no prevažná časť našich návštevníkov sú školopovinní žiaci a študenti.
Keď si vravela, že lektora by mala jeho práca v prvom rade baviť a nie obťažovať, čo si tým mala na mysli? Môžeš byť prosím konkrétnejšia?
Ide tu o klasické problémy vyučujúcich. Pokiaľ má človek robiť túto prácu dlhodobo, musí byť nad vecou, inak vyhorí. Práca s ľuďmi je náročná. Každý návštevník je iný, každý prichádza s inými očakávaniami, skúsenosťami, náladami a nápadmi. Keď to všetko skombinujeme s určitou formou vzdelávania, môžu z toho vzniknúť celkom špecifické situácie.
Čiže stereotyp v Aureliu asi nehrozí. Však?
To veru nie. Pravdou je, že každý deň prináša nové a nové situácie. Stereotyp zažívame len v prípade zapínania a vypínania exponátov a pri našom opakujúcom sa spoločnom programe.
Máš nejaké pikošky na záver?
Pikošky? Tých by bolo veru veľa, ale nechcem na našich návštevníkov žalovať. 😉
Ďakujem ti za rozhovor.
Ďakujem aj ja. Vidíme sa v Aureliu 😉