Nielen umelci vytvárajú umelecké diela. Lekár a farmakológ Alexander Fleming naštartoval prvé pokusy o umelecké využitie svojho vedeckého bádania. Vznikla séria malých obrázkov. Ako sa môže umelecký a vedecký experiment spojiť do výsledného diela? Ako vzniká bakteriálna maľba?
Nielen umelci vytvárajú umelecké diela. Lekár a farmakológ Alexander Fleming naštartoval prvé pokusy o umelecké využitie svojho vedeckého bádania. Vznikla séria malých kresieb v petriho miske. Ako sa môže umelecký a vedecký experiment spojiť do výsledného diela? Ako vzniká bakteriálna maľba?
Alexander Fleming sa narodil 6. augusta 1881 na farme Lochfield neďaleko mestečka Darvel v škótskom grófstve Ayrshire v Británii. Prvú svetovú vojnu prežil ako lekár na západe Francúzska. Stretol tam množstvo zranených vojakov na ktorých pozoroval, že hlboké rany vojakov sa niekedy vyliečili aj keď neboli dezinfikované. Usúdil, že ľudské telo produkuje látku, ktorá pomáha telu v boji proti baktériám. V roku 1921 izoloval z telesných tekutín enzým lyzozým, ktorý je schopný ničiť baktérie.
O sedem rokov neskôr v roku 1928 ho zvolili za profesora. Zhodou okolností nechal ležať na stole misku s bakteriálnou kultúrou stafylokokov, ktorá bola kontaminovaná spórami plesne. Po návrate do laboratória o pár týždňov si všimol, že v petriho miske vyrástla pleseň, okolo ktorej sa vytvoril kruh bez baktérií. To ho inšpirovalo k ďalším experimentom s plesňami. Pôvodnú pleseň identifikoval ako Penicillium notatum. Svoj objav neskôr okomentoval slovami: „Človek niekedy nájde to, čo nehľadá“. Prvé účinné antibiotikum, ktorého využitie a chemická modifikácia odštartovali revolúciu v medicíne, bolo objavené vlastne veľkou náhodou. Po mnohých ďalších testovaniach uverejnil 13. februára 1929 článok o svojom objave v British Journal of Experimental Pathology.
Kresba s penicilínom
Alexander Fleming je všeobecne známy vďaka svojmu objavu ako lekár, mikrobiológ a farmakológ. Málo sa však vie o jeho umeleckých ambíciách. Okrem vedeckej kariéry sa Fleming venoval aj maľbe a bol členom umeleckého klubu Chelsea, kde vytváral amatérske akvarely. Fleming bol umelec- samouk a maľoval výjavy, ktoré videl okolo seba.
Začal v petriho miskách maľovať pomocou baktérií. Alexander Fleming bol pravdepodobne jeden z prvých ľudí experimentujúcich s mikrobiologickým umením. Najznámejší je jeho obraz Guardsman (1933). Ďalšie motívy boli baleríny, domy alebo matky dojčiace svoje deti.
Tieto obrazy produkoval pestovaním mikróbov s rôznymi prírodnými pigmentmi. Jednalo sa o pomerne technicky náročné maľby, pretože Fleming musel nájsť mikróby s rozdielnou pigmentáciou a následne načasovať očkovanie, aby tieto rozdielne druhy mohli naraz dozrieť v rovnaký čas. Tieto diela existovali iba dočasne, až kým sa jednotlivé línie nezliali do machule. Oproti klasickým obrazom maľovaným akvarelom či olejom na plátno, jeho bakteriálne kresby podliehali určitým biologickým procesom.
Umenie a veda spolu súvisia
Alexander Fleming spojil svoje životné cesty a začal s baktériami experimentovať aj mimo vedeckého kontextu. Táto symbolika prelínania farieb, plôch a línií v bakteriálnej maľbe predstavuje aj súčasný trend umenia a technológií, ktorý jasne stanovené hranice medzi vedou a umením začína stierať. Rovnako aj dočasnosť, alebo temporalita týchto malieb reflektuje súčasnú povahu spoločnosti, v ktorej nie je nič stabilné a pevne dané, ale v zmysle postmodernizmu pluralitné a tekuté. Od čias Fleminga sa maľba pomocou baktérií rozšírila a obľúbili si ju viacerí umelci.
Jednou z nich je aj americká umelkyňa Hunter Cole. Je známa pre svoje projekty týkajúce sa otázok biotechnológie a našej kultúry. Dosiahla titul Ph.D. v obore genetika na University of Wisconsin v Madisone a vyučuje na Loyola University Chicago predmet Biology through Art.
Autorka pomocou perokresby nanáša bioluminiscenčné baktérie na sklo (petriho misku), kde sa štruktúra kresby postupne mení. Po dobu 14 dní baktérie rastú a postupne odumierajú. Baktérie fotografovala časozbernou technikou pri zhasnutom svetle, kedy žiarovo svietili.
Tieto živé kresby symbolizujú cyklus života a smrti, pričom poukazujú na našu vlastnú smrteľnosť. Baktérie vytvárajú umelecké dielo tým, že rastú a umierajú. Keďže ide o proces neustálej premeny, tvar pôvodného obrázka sa môže meniť. Baktéria vlastne svojou existenciou vytvára určitý naratív.
Jej dielo Living drawings (2005) bolo prezentované aj na Slovensku na prvej bioartovej výstave v košickej galérií DIG. Výstava mala názov Life affairs: Aféry života a prvý krát mohlo slovenské publikum vidieť umelecké projekty prepojené s vedeckou praxou.
https://www.youtube.com/watch?v=o90nra9zD-A
Zdroje:
http://www.huntercole.org