Oslavy konca roka sa spájajú s rôznymi tradíciami. Tie sú väčšinou hlučné a farebné. Prečo je tomu tak, zrejme pramení z presvedčenia, že radovať sa treba hlučne. Roky známa technológia videomappingu však naznačuje, že by tomu mohlo byť inak. Príbeh o Gregorovi Johannovi Mendelovi a jeho experimentoch s hrachom premenili umelci na fascinujúci videomapping a vizuálny zážitok.
Čo je videomapping?
Pomocou špeciálneho softvéru je dvoj alebo trojrozmerný objekt, alebo vizuál priestorovo mapovaný tak, že dokáže sledovať tvary a línie projekčnej plochy, napríklad fasádu budovy. Softvér komunikuje s projektorom, tak aby sa všetky požadované obrazy zobrazili korektne na povrchu fasády. Techniku z oblasti umenia nových médií používajú najmä kreatívci a umelci, ktorí dokážu vytvoriť ďalšie rozmery, optické ilúzie a špecifické pohyby do predtým statických objektov. Videoprojekcia je realizovaná často v kombinácii so zvukom a hudbou alebo býva koncipovaná ako audiovizuálne rozprávanie s mikro príbehom. Videomapping sa tak stáva nielen vizuálnym zážitkom, ale prostredníctvom mikropríbehu sa dá využiť aj na vzdelávacie účely.
Príbeh otca genetiky
Názorným príkladom bolo využitie videomappingu v roku 2015 na fasádu opátstva v Brne, kde pôsobil aj zakladateľ genetiky G. J. Mendel. Pri príležitosti 150.výročia jeho objavu základov genetiky umelci vytvorili príbeh jeho života a vedeckého objavu, ktorý bol vizualizovaný na fasáde opátstva. Toto vizuálne predstavenie si mohli naraz pozrieť doslova tisíce divákov.
Kto bol Johann Gregor Mendel?
Tento augustiniánsky opát vniesol svetlo do problematiky princípov dedičnosti. Na základe pokusov s hrachom siatym (Pisum sativum) skúmal zákonitosti a pravidlá dedenia jednotlivých znakov. Z kvantitatívneho hľadiska a na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov u hybridov sa mu podarilo v roku 1866 objaviť všeobecne platné pravidlá, čím položil základy genetiky.
Johann Gregor Mendel sa narodil 22. júla 1882 v malej dedinke Hynčice. Po gymnáziu študoval dva roky filozofický inštitút v Olomouci. Chcel za každou cenu študovať vedu a preto začal študovať v roku 1842 matematiku, fyziku a logiku na Olomouckej univerzite. Vo veku 21 rokov bol prijatý do Augustiánskeho kláštora svätého Tomáša v Brne.
V kláštore sa Gregor Mendel začal zaujímať o pestovanie nových druhov hrozna a začal kultivovať tamojšiu botanickú záhradu. Vďaka svojmu záujmu o aritmetiku a algebru získal aj poznatky v kombinatorike a teórií pravdepodobnosti. To mu dopomohlo v jeho hybridizačnom experimente s hrachom. Neskôr sa dostal k otázkam dedičnosti a jeho cieľom bolo zistiť, ako sa dedia vlastnosti z generácie na generáciu. Začal študovať sedem rôznych druhov hrachu siateho od pozície kvetu, rozdiely dĺžky stonky, farbu struku až po tvar semienka. Mendel krížil rôzne druhy hrachu, ktoré mali guľaté a vrásčité semienka a po rozsiahlych experimentoch prišiel k niekoľkým dôležitým záverom:
1. Mendelov zákon = zákon o jednotnosti prvej generácie krížencov (= zákon uniformity a reciprocity prvej generácie krížencov)
Ak krížime navzájom 2 homozygótov, je prvá generácia zhodná (uniformná) v genotype aj fenotype a nezáleží na tom, od ktorého rodiča pochádza daná alela
2. Mendelov zákon = zákon o segregácii alel a ich kombinácii v druhej generácii krížencov (= zákon štiepnych pomerov)
Pri vzájomnom krížení dvoch heterozygotných jedincov vzniká generácia potomkov, ktorí sa genotypovo aj fenotypovo odlišujú. U potomkov sa objavujú znaky oboch rodičov, ktoré sa štiepia v určitých číselných pomeroch.
3. Mendelov zákon = zákon o voľnej kombinovateľnosti rôznych alel
Pri tvorbe gamét sa jednotlivé alely správajú k sebe nezávisle a tvoria medzi sebou kombinácie podľa systému „každý s každým“. Vzniká teda maximálne množstvo typov gamét.[1]
Svoje experimenty a ich výsledky Mendel spísal do jednej štúdie, ktorú rozposlal do rôznych vedeckých inštitúcii. Nikto tejto publikácií nevenoval hlbší záujem a možno si ju nikto ani neprečítal. Mendel sa snažil svoje výsledky predniesť aj osobne na dvoch stretnutiach Brnianskeho prírodovedného spolku (r.1865). Na výsledky svojej niekoľkoročnej práce s krížením rôznych odrôd hrachu však publikum nereagovalo s ováciami. Podobný neúspech mala aj jeho publikácia Versuche über Pflanzen-Hybriden[2] v nemecky vydávanom časopise Verhandlungen des naturforschenden Vereines in Brünn. Na fakt, že základné pravidlá dedičnosti je možné formulovať jednoduchou štatistickou analýzou krížencov hrachu, vtedajšia komunita prírodovedcov ešte nebola pripravená.
Neskôr došlo k dôležitej udalosti, ktorá ovplyvnila jeho ďalší život. V roku 1868 po smrti vtedajšieho opáta ktorý viedol kláštor vymenovali do tejto funkcie vtedy 46-ročného Mendela. Experimentovaniu sa preto už nemal čas venovať vzhľadom k pracovným povinnostiam. Uznanie, alebo dokonca až „znovuobjavenie“ Mendlovho prínosu prišlo až takmer o 30 rokov neskôr, keď si ostatní vedci uvedomili, že matematická analýza je užitočnou metódou pri vedeckých experimentoch. O znovuobjavenie Mendlových zákonov sa zaslúžili Hugo de Vires, Carl Correns a Erich von Tschermak-Seysenegg[3].
Život a prínos výskumu tohto významného vedca podnietil umelcov k vytvoreniu videomappingu a tento príklad sa stáva aj podnetom pre organizátorov bujarých veľkolepých osláv, ktoré by mohli byť nahradené prínosnejšou verziou mappingu. V Aureliu majú diváci možnosť pri svojej návšteve vidieť laserovú show, ktorá tiež funguje na podobnom princípe. Táto ukážka predstavuje „automobil budúcnosti“, na ktorý je premietaná 3D projekcia vrátane laserových a zvukových efektov. Projekcia pozostáva zo šiestich laserových skenovacích plnofarebných laserov, ktoré sú navzájom synchronizované a riadené programovateľným serverom. Laserová projekcia je mapovaná priamo na povrch automobilu.
[1] Zdroj: PaedDr. J. Dolinská www.oskole.sk
[2] http://www.wort-und-wissen.de/sij/sij262/mendel.pdf
[3] Zdroj: https://www.britannica.com/biography/Hugo-de-Vries
Zdroj obrázkov: https://www.maxon.net/ a BEMO, wikipedia
Zdroje videa: KVANT Lasers a http://www.mendelthelegacy.com/#