Čo roztočilo dejiny
Vidlice a páky nájdeme pri pohľade na rozvetvené konáre stromov, princíp lietania nám napovedia vtáky vznášajúce sa na vzdušných prúdoch. Oheň tu bol dávno pred nami a občas ho bolo a je až príliš. Na koleso otáčajúce sa okolo osi však inšpiráciu v prírode nenájdeme. Keď ho položíme horizontálne, môžeme pomocou neho formovať hrnce, vázy, misky, poháre. Keď ho postavíme na hranu, skráti nám vzdialenosti a umožní premiestňovať náklady oveľa pohodlnejšie než nosením. Ak zapojíme viac kolies do sústavy, v ktorej sa ovplyvňujú dotykom otáčajúcich sa hrán alebo zubov, môžeme merať čas, mlieť múku či jazdiť na aute. Koleso je jedným z prelomových vynálezov v histórii ľudstva. Na rozdiel od väčšiny ostatných zásadných objavov je stopercentne dielom ľudskej predstavivosti.
V porovnaní s niektorými inými základnými vymoženosťami je pritom koleso až prekvapivo mladé. Vynález kolesa podľa doterajších nálezov o celé tisíce rokov predbehli napríklad ihly na šitie, tkané látky, výroba povrazov, pletenie košíkov, stavba lodí a dokonca flauta.
Pohyb otáčajúceho sa kolesa je v prírode takmer neznámym pojmom. Vedci v tejto súvislosti niekedy pripomínajú kotúľanie sa spleti niektorých druhov rastlín hnaných vetrom, pohyb niektorých mikroskopických organizmov alebo chrobákov. Lenže prvoky sa ľudskému zraku vyzbrojenému mikroskopom po prvý raz odhalili až v 18. – 19. storočí a okrem toho ani jeden z uvedených organizmov sa nepohybuje ako na kolesách – jednoducho sa sunú, prípadne sa samy otáčajú. Predstava slnka každodenne sa valiaceho ako koleso po oblohe z východu na západ je s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa mladšia: prvé vyobrazenia slnečného disku, ktoré vyhotovovali napríklad Sumeri, Asýrčania a Chetiti, predstavovali slnko s krídlami. Slneční bohovia teda po oblohe najprv lietali ako vtáky alebo sa plavili v zlatých člnoch. Na to, aby sa mohol grécky Helios presúvať na voze ťahanom koňmi, musel najprv niekto dostať nápad nahradiť ľudské chodidlá kolesami.
Fakt a fikcia
Ako ľudia nežijeme iba vo faktickom svete, ale aj vo svete možností a skúseností, ktoré nám ponúka fikcia.
Najdôležitejšie látky
Keď sa pýtame, ktoré sú najdôležitejšie anorganické látky, odpoveď je bez akýchkoľvek diskusií úplne jasná. Sú to tie, ktoré nám ponúka sama príroda, teda horniny a v nich obsiahnuté minerály.
Zelené mosty
Ekodukty sú jedným zo spôsobov, ako sa pokúsiť oddeliť premiestňovanie sa zvierat od dopravy ľudí. Pomáhajú chrániť živú prírodu a majú nezanedbateľnú ekonomickú aj estetickú hodnotu.
Cítiť vietor fúzmi, Dejiny v detskej ozdobe, Hrozba v ľade, Hodnota informácií, Plášť do tepla i zimy, Slonovinová dáma, Odolnejšie pneumatiky, Záhada guľatých elektrónov, Predzvesť vyhynutia, S laboratóriom do hrobky, Röntgenová žiara na Merkúre, Nedobytná vtáčia pevnosť, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v septembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. septembra 2023, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: Quark