Vymieranie druhov
Cesta k nášmu chápaniu vymierania druhov má fascinujúcu históriu, takmer ako samotný fenomén vymierania. Ide o prirodzený proces, ktorý nevyhnutne formoval prírodu v geologickej minulosti. Nie je však vymieranie ako vymieranie, či dokonca vyhubenie.
Pochopením toho, ako a prečo dochádzalo k vymieraniam v minulosti, máme šancu chrániť súčasnú biodiverzitu. Jeden z kľúčov nájdeme aj pri leguánoch, ktoré žili v Európe pred miliónmi rokov.
Koncept vymierania už považujeme za samozrejmý, sčasti vďaka populárnym dinosaurom. Práve tie totiž deti milujú a intuitívne chápu, že ich už v lese nestretnú. Nebolo to tak vždy, niekto na to musel prísť a v mnohých prípadoch aj zbúrať staré náboženské dogmy. Správne pochopiť svet okolo nás a jeho minulosť si vyžadovalo čas. Ešte oveľa viac času bolo potrebného na zmenu myslenia ľudí, zmenu myslenia spoločnosti.
Už v štvrtom storočí pred naším letopočtom sa o živočíchy zaujímal grécky učenec Aristoteles. Hoci na svoju dobu to bol pokrokový človek, vo svojej slávnej knihe O pôvode živočíchov vlastne vôbec neuvažoval nad možnosťou, že by nejaký pôvod mali. V stredoveku a dokonca i v neskoršom období sa živočíchy považovali za boží dokonalý výtvor šiesteho dňa stvorenia. A keď sú dokonalé, tak predsa nemohli ani vyhynúť.
Prvý, kto sa pokúsil o systematické zatriedenie rastlín a živočíchov, bol v 18. storočí Carl von Linné (1707 – 1778) vo Švédsku. Napriek tomu, že sa jeho systematika považuje za zastaranú (moderná veda vychádza z fylogenetickej systematiky), Linné zaviedol binomickú nomenklatúru – pomenovávanie rastlín a živočíchov dvomi menami, rodovým a druhovým, teda niečo ako meno a priezvisko. Tá sa používa doteraz.
Linné premýšľal vo svojom systéme iba o žijúcich organizmoch. Dôkazy o tých vyhynutých však dramaticky pribúdali. Ľudia čoraz častejšie nachádzali skameneliny zvierat, ktoré sa sotva podobali na tie súčasné. Boli medzi nimi trilobity, amonity, no i mamuty. Spočiatku trvalo dlhšie, než správne pochopili, že nejde o hračky prírody ani o výtvor čerta, ktorý sa neúspešne snažil napodobňovať božie stvorenie. Občas skamenelinám prisudzovali nadprirodzené alebo liečivé vlastnosti. Lebky pravekých chobotnatcov považovali za pozostatky bájnych jednookých obrov, kyklopov. Nesprávne totiž považovali ich nosový otvor za oko.
Vesmírny paternoster
Predstavte si, že architekti a inžinieri dostanú neobmedzený rozpočet a úlohu postaviť vesmírny výťah. O tomto koncepte sme sa zhovárali s Matúšom Toderiškom z vesmírneho podcastu Slnečná zostava.
Aj AI sa mýli
Umelá inteligencia sa občas správa inak, ako by sme od nej očakávali, či dokonca žiadali. Viaceré príhody dokazujú, že nielen človek sa môže pomýliť.
Dôležitá rovnováha
Organizmus si stráži rovnováhu energie a jej spotreby mechanizmami, ktoré podnecujú chuť do jedla, keď je prísun energie nedostačujúci a navodzujú pocit sýtosti, keď jej je nadbytok.
Rybia dúha, Praveké halucinogény, Ryža z Marsu, Stavebné prvky života, Hasia smäd zadočkami, Prenosná wi-fi sieť, Zvuky rastlín, Krátkozraký hvezdár, Sila nášho jazyka, Vajce proti vráskam, Zahrievanie mesiacov, Vegetácia podľa rovníc, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v májovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. mája 2023, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: Quark