Čistenie fotokatalýzou
Predchádzajúci článok o oxide titaničitom (pozri Quark 12/2020) hovoril o tých jeho aplikáciách, s ktorými sa stretávame v bežnom živote takmer na každom kroku. Všetky mali jedno spoločné, týkali sa výlučne využitia jeho dvoch syntetických polymorfných modifikácií anatasu a rutilu v podobe bieleho pigmentu. Z významných vlastností týchto látok boli zámerne vynechané ich fotokatalytické vlastnosti, ktoré s problematikou pigmentov môžu, ale aj nemusia súvisieť.
Katalyzátor je zväčša pevná látka, ktorá výrazne urýchľuje chemickú reakciu bez toho, aby sa sama pri tejto reakcii spotrebúvala. Toto zrýchlenie je často také veľké, že bez použitia katalyzátora príslušná reakcia takmer vôbec neprebieha.
Oxid titaničitý patrí k nemnohým látkam, ktoré svoju výrobu môžu kompenzovať celkom zaujímavým príspevkom k zlepšeniu životného prostredia. Prelomovým krokom v histórii skúmania tejto látky totiž nebol ani tak objav jej katalytických vlastností v roku 1921, ako skôr zistenie, že ich možno využiť pri rozklade niektorých polutantov a zároveň pri ničení rôznych mikroorganizmov. (Prvé sa datuje do roku 1976, druhé do roku 1985.) Odvtedy postupne začalo rásť aj praktické využívanie tejto fotokatalýzy v oblasti ochrany životného prostredia a to pokračuje až doteraz. Jej podstatou je oxidácia organických látok.
Neomylní superpomocníci
Superpočítače sa nemýlia, len my, ľudia, sme omylní. O superpočítačoch, plánoch Slovenska, ale nielen o nich hovorí Lukáš Demovič, riaditeľ Centra spoločných činností SAV v Bratislave.
Celebrity v ríši húb
Hríby patria medzi celebrity v ríši húb. Sú najpopulárnejšie, najzbieranejšie a najobľúbenejšie. V našej prírode sa vyskytuje asi 40 druhov a len malá časť sa zbiera a konzumuje.
Úsporné vzdúvadlo
Rieky od úplného začiatku civilizácií plnia nenahraditeľnú funkciu prirodzených ciest na presun ľudí, tovaru a materiálu. V histórii zohrali rieky a umelé vodné kanály kľúčovú úlohu.
Korene pozemského života
Vedný odbor astrobiológia hľadajúci mimozemský život vo vesmíre sa rozvíja dvomi smermi. Jedným je skúmanie telies a prostredia vo vesmíre, druhým pátranie stopách dávneho života na Zemi.
Koľko rokov je večnosť?
Pokroky v medicíne a rozširujúce sa poznatky o tom, čo je nášmu organizmu prospešné a čo nie, umožňujú dramaticky predlžovať priemerný vek moderného človeka. Donekonečna to však asi nepôjde.
Exoplanéta ľahšia než Venuša
Tím astronómov objavil v obývateľnej zóne hviezdy L 98-59 niekoľko pozoruhodných exoplanét. Jedna z nich je zrejme pokrytá oceánom, iná má polovičnú hmotnosť ako Venuša a je tak najľahším telesom, aké bolo dosiaľ zaznamenané metódou meraní radiálnych rýchlostí.
Mesto veží aj vedy
Praha je unikátne miesto na križovatke stáročí, ktoré sa môže pýšiť bohatou históriou vedy a techniky. Pred 110 rokmi začal Albert Einstein na pražskej Nemeckej univerzite tvoriť svoju všeobecnú teóriu relativity.
Nebezpečné retiazky
Streptokoky patria k relatívne bežným baktériám. Niektoré sú celkom neškodné, iné dokážu spôsobiť zápal, ale bývajú aj príčinou veľmi vážnych ochorení. Čo vlastne sú a čo všetko dokážu zaviniť?
Na začiatku bola brzda
Výťah je zo súčasného pohľadu všedné zariadenie, ktoré však od polovice 19. storočia umožnilo výškovú výstavbu a na nepoznanie zmenilo architektúru moderných miest.
Prestavba rastlinnej bunkovej steny
Najvýznamnejším rozdielom medzi živočíšnou a rastlinnou alebo fungálnou bunkou je prítomnosť či neprítomnosť bunkovej steny bohatej na polysacharidy.
Presnejšie ako odtlačok prsta
Možno sa čudujete, že v súčasnosti stačí na vašu identifikáciu na webe väčšinou iba zaškrtnúť políčko Nie som robot. To by predsa zvládol každý automat. No skrýva sa za tým oveľa viac.
Mobilný detektor
Má každý z nás pri sebe niečo, čo denne využíva a pritom nevie, že to môže slúžiť ako vedecký prístroj? Ukazuje sa, že áno.
Pátranie po zdrojoch
Vo vesmíre sa odohráva množstvo prírodných procesov, ktoré majú za následok emisiu gama žiarenia dosahujúceho energiu 100 kiloelektrónvoltov a vyššiu. Zemská atmosféra nás jednak chráni pred týmto vysokoenergetickým žiarením, no na druhej strane nám bráni v jeho priamom detegovaní na povrchu Zeme.
Tisícročné magnetické správy
Premenlivosť geomagnetického poľa je jedným z menej známych faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať klímu na našej planéte. Údaje o dobových prírodných vplyvoch sa využívajú v paleoantropológii aj archeológii.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. októbra 2021, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
Zdroj: QUARK